Slzami zmacana zem otcov
Spocinula v naruci hlbokej tmy
Mesiac pohladil mohyly predkov
Nocou znie hukot sovy tajomny

Vtedy aj vrcholky prastarych jedli
Vztycene k nebu ako hroty kopii
V nemej ucte k zemi sa zohli
Mlkve strazkyne zabudnutych baji

To mocna mokos s bytostami
Sta prizrak na kridlach vetra
Nesie sa vznesene hustinami
Lesmi jej polnocneho svetla